Slovenské veľvyslanectvo v Chorvátsku / Slovačko veleposlanstvo u Hrvatskoj

26/06/2026

25/06/2026

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Záhrebe vás srdečne pozýva na premietanie dvoch slovenských filmov v rámci 15. ročníka Európskeho filmového festivalu.

Miesto: Metropolis Cinema, Múzeum súčasného umenia, Záhreb

Dátum: Štvrtok 16. júla 2026

18:00h – Kôň

Režisér: Martin Šulík
Originálna slovenská komédia o uzavretom učiteľovi Dušičkovi, ktorý na Štedré ráno nájde vo svojom byte na druhom poschodí živého koňa.
Absurdná situácia postupne odhaľuje tlaky každodenného života, medziľudských vzťahov i spoločenského prostredia.

20:00h – Cesta do nemožna

Režisér: Noro Držiak
Slovensko-český životopisný dobrodružný film venovaný Milanovi Rastislavovi Štefánikovi – astronómovi, cestovateľovi, pilotovi, diplomatovi, francúzskemu generálovi a jednej z kľúčových osobností vzniku Československa. Film spája historickú drámu, dobrodružstvo, animáciu a vizuálne efekty inšpirované priekopníkom kinematografie Georgesom Mélièsom.

Všetky festivalové projekcie sú pre verejnosť bezplatné.
Tešíme sa na stretnutie s vami a veríme, že si slovenskú kinematografiu v srdci Záhrebu nenecháte ujsť!

24/06/2026

Dnes sme si pripomenuli vzácnu osobnosť, slávneho rodáka Juraja Haulíka. Narodil sa 20. apríla 1788 v slovenskej Trnave. Juraj Haulík sú s Moysesom a Palárikom slávnymi cyrilometodskými nasledovníkmi.
Za záhrebského biskupa bol vymenovaný v roku 1837. Predtým pôsobil vo Viedni ako dvorný miestodržiteľ a poradca cirkevného úradu. Jeho prínos ku kultúrnemu a politickému životu bol mimoriadne významný. Nestál len na čele záhrebskej diecézy, ale zastupoval aj chorvátskeho bána a vykonával významné štátnické funkcie.

Podporoval a financoval zakladanie ľudových škôl a národných ustanovizní v Chorvátsku. S jeho podporou vznikla Akadémia vied a umení a tiež univerzita. K jeho najväčším zásluhám patrí založenie Chorvátskej hospodárskej spoločnosti. Obnovil Záhrebskú katedrálu a dal upraviť park, dnes známy pod názvom Maksimir.

Významným medzníkom v živote Juraja Haulíka bol rok 1852, keď pápež Pius IX. povýšil Záhrebské biskupstvo na arcibiskupstvo. O niekoľko rokov neskôr bol Juraj Haulik menovaný kardinálom. Do Záhrebu priviedol z Rakúska Kongregáciu sestier milosrdníc, ktoré založili nemocnicu. V budove na Gundulićevej ulici č. 10 bolo v roku 1995, pri príležitosti 150. výročia príchodu prvých sestier milosrdníc do Záhrebu, otvorené Všeobecné dievčenské gymnázium – Gymnázium Juraja Haulíka.
Počas svojho úspešného pôsobenia Juraj Haulík podporoval aj finančne budovanie Chorvátskeho národného divadla. Založil Čitáreň dobrých kníh a Literárny spolok sv. Hieronyma v Záhrebe. Meno Juraja Haulíka v Záhrebe nosí aj ulica v centre mesta. Zomrel v Záhrebe 11. mája 1869.

24/06/2026

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Záhrebe srdečne blahoželá Slovensko-chorvátskej komisii pre humanitné vedy k novému vydaniu ročenky Studia Carpathico-Adriatica, VI/2025.

Zväzok zostavili Martin Homza, Željko Holjevac, Nevena Škrbić Alempijević a Andrej Solár a prináša vybrané príspevky z konferencie Medzikultúrne stretnutia z etnologickej perspektívy, ktorá sa uskutočnila 11.-14. júna 2025 v Rijeke. Na konferencii sa aktívne zúčastnila aj dr.sc. Sandra Kralj Vukšić, honorárna konzulka Slovenskej republiky v Osijeku k prínosom k zachovávaniu slovenskej etnickej identity v Chorvátsku.

Súčasťou ročenky sú aj recenzie, správy a rozhovor s prof. Zrinkou Stričević Kovačević z Katedry slovakistiky Inštitútu západoslovanských štúdií Filozofickej fakulty Univerzity v Záhrebe. Ročenka dokumentuje aktuálnu slovensko-chorvátsku spoluprácu v humanitných vedách a prináša nové etnologické poznatky z prezentácie príspevkov. Texty sú publikované v angličtine, chorvátčine a slovenčine. Publikáciu vydalo Vydavateľstvo FF-press, Filozofickej fakulty Univerzity v Záhrebe.

https://www.slo-cro-commission.com/publications/studia-carpathico-adriatica/ -carpathico-adriatica-vol-vi-2025

https://www.slo-cro-commission.com/the-7th-session-of-the-slovak-croatian-commission-for-humanities-in-rijeka-june-11-14-2025/

23/06/2026

23. júna 2026: Stretnutie s poslancom Vladimírom Bílekom, predstaviteľom pre českú a slovenskú národnostnú menšinu v Sabore Chorvátskej republiky

18/06/2026

Slovensko ďalej posilňuje konzulárnu prítomnosť v centre najväčšej koncentrácie slovenskej diaspóry v Chorvátsku.
Dňa 18. júna 2026 bol v Osijeku slávnostne otvorený Honorárny konzulát Slovenskej republiky.
Honorárne konzuláty sú dôležitými piliermi slovenskej zahraničnej služby. Slovenská republika od svojho vzniku systematicky buduje konzulárne úrady tohto druhu a v intenciách Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch zriaďuje konzuláty vedené honorárnymi konzulmi vo svete. K dnešnému dňu Slovenská republika disponuje sieťou 190 funkčných honorárnych konzulátov vo svete.
Osijek - štvrté najväčšie mesto Chorvátska je dôležitou križovatkou námorných, cestných, železničných a leteckých trás, ktoré spájajú Európu s chorvátskymi prístavmi na Jadrane, Balkáne a Blízkom východe a v Ázii. Výborná dopravná infraštruktúra je jednou z najdôležitejších komparatívnych výhod vo vzťahu k mestám zo širšieho stredoeurópskeho priestoru. Prístav Osijek na rieke Dráve sa nachádza v bezprostrednej blízkosti ústia Dunaja, najdlhšej a na vodu najbohatšej rieky v Európskej únii, ktorá spája desať krajín od Nemecka až po Čierne more.
V Osijecko-baranjskej župe je najväčšia koncentrácia slovenskej diaspóry v Chorvátsku, z 3800 občanov slovenskej národnosti tu žije 1700 Slovákov. Dlhodobá prítomnosť slovenskej komunity v Osijecko-baranjskej župe predstavuje významný kultúrny most medzi Slovenskom.
Honorárna konzulka, pani Sandra Kralj Vukšić vyrastala v rodinnom prostredí so slovenskými tradíciami, vrátane pestovania slovenského jazyka, čo ju podnietilo aj študovať na Slovensku.
Mesto Osijek je partnerským mestom Nitry, kde pani Sandra Kralj Vukšić študovala. Spolupráca obchodných komôr Osijek a Nitra ale aj Univerzita v Osijeku znamená ďalší potenciál pre rozvoj slovensko-chorvátskych vzťahov. Osijek má strategický význam polohu na križovatke trhov juhovýchodnej Európy, čo vytvára ideálne podmienky pre ekonomickú synergiu so Slovenskom. Jeho poloha v blízkosti hraníc s Maďarskom, Srbskom a Bosnou a Hercegovinou ho predurčuje na kľúčovú úlohu v regionálnej doprave a logistike. Taktiež je prepojený s riekou Drávou, železničnými koridormi a diaľnicami - napr. koridor Via Carpatia, čo otvára možnosti pre slovenské logistické firmy na expanziu do juhovýchodnej Európy.
Do budúcnosti sa otvára potenciál pre ešte intenzívnejšie ekonomické prepojenia – napríklad spoločné propagačné aktivity v cestovnom ruchu, partnerské investičné zámery či účasť podnikateľov na veľtrhoch v regióne. Honorárny konzulát v Osijeku vytvára základňu, na ktorej môže Slovensko stavať pri ďalšom prepájaní slovensko-chorvátskych iniciatív.

15/06/2026

Schengen už 41 rokov spája Európu bez vnútorných hraníc

Bratislava 14. jún 2026 – „Schengen patrí medzi najviditeľnejšie a najpraktickejšie výsledky európskej integrácie. Miliónom Európanov každodenne umožňuje slobodne cestovať, pracovať, študovať či podnikať bez zbytočných prekážok. Pre Slovensko predstavuje jeden z najvýznamnejších prínosov členstva v Európskej únii a zároveň symbol spolupráce a spoločnej zodpovednosti medzi európskymi štátmi,“ uviedol pri príležitosti 41. výročia podpisu Schengenskej dohody minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár.

Dohoda bola v luxemburskom meste Schengen podpísaná 14. júna 1985 Belgickom, Francúzskom, Holandskom, Luxemburskom a Nemeckom. Položila základy dnešného schengenského priestoru, ktorý sa postupne rozrástol na najväčšiu zónu voľného pohybu na svete. V súčasnosti zahŕňa 29 európskych krajín a viac ako 450 miliónov obyvateľov.

„Slovensko je súčasťou Schengenu od decembra 2007. Za takmer dve desaťročia sa sloboda pohybu stala prirodzenou súčasťou života našich občanov. Významne zjednodušila cestovanie, podporila hospodársky rast, rozvoj cezhraničnej spolupráce a každodenné kontakty medzi ľuďmi. Práve preto je dôležité chrániť a posilňovať tento jedinečný európsky priestor aj do budúcnosti,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.

Zároveň však pripomenul, že Schengen nemožno považovať za samozrejmosť. Jeho fungovanie je založené na spoločných pravidlách, vzájomnej dôvere a schopnosti členských štátov spoločne reagovať na bezpečnostné výzvy. „Zachovanie priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach si vyžaduje dôslednú ochranu vonkajších hraníc Európskej únie, efektívne riadenie migrácie a úzku spoluprácu v oblasti bezpečnosti. Len tak môže Schengen naďalej plniť svoju pôvodnú úlohu,“ dodal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Slovenská republika sa podľa jeho slov aktívne podieľa na ochrane vonkajších hraníc schengenského priestoru. Okrem zabezpečovania schengenskej hranice s Ukrajinou vysiela príslušníkov Policajného zboru SR aj na podporu ochrany vonkajšej hranice Európskej únie medzi Maďarskom a Srbskom.

Rovnako aktívne sa zapája do operačných aktivít Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (Frontex), ktorej varšavskú centrálu vlani navštívil minister Juraj Blanár (viac informácií https://www.mzv.sk/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=53361743 ).

09/06/2026

Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák uskutočnil 8.6. v Záhrebe pracovné rokovanie s podpredsedom vlády a ministrom obrany Chorvátska Ivanom Anušićom.